Zuzka si myslela, \u017ee to m\u00e1 u\u017e d\u00e1vno za sebou. Tri roky po rozchode mala pocit, \u017ee minulos\u0165 je uzavret\u00e1 a \u017eivot ide \u010falej.<\/p>\n\n\n\n
A predsa \u2013 jednej noci sa n\u00e1hle zobudila a nedok\u00e1zala zaspa\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Myse\u013e sa rozbehla.
\u2013 \u010co ak to st\u00e1le nos\u00edm v sebe?
\u2013 \u010co ak to nikdy celkom neod\u00edde?<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f pri\u0161la ku mne, pozvali sme na koberec postavy, ktor\u00e9 steles\u0148ovali jej vn\u00fatorn\u00fd svet.<\/p>\n\n\n\n
Bol tam Mozog \u2013 ne\u00fanavne \u0161rotuj\u00faci, vy\u010derpan\u00fd.
Srdce, ktor\u00e9 sa pok\u00fa\u0161alo situ\u00e1ciu zjemni\u0165: \u2013 \u010co keby sme si rad\u0161ej pripomenuli nie\u010do pekn\u00e9?
\u2013 Ak\u00e9 pekn\u00e9? \u2013 sko\u010dilo mu do re\u010di Ego. \u2013 Mysl\u00ed\u0161 tie klamstv\u00e1? Alebo tie ot\u00e1zky, na ktor\u00e9 sme nikdy nedostali odpove\u010f?<\/p>\n\n\n\n
A vtedy to pri\u0161lo. Bolestiv\u00e9 vety, ktor\u00e9 u\u017e dlho \u010dakali, aby mohli by\u0165 vysloven\u00e9:<\/p>\n\n\n\n
\u2013 On mi klamal, a predsa som sa ospravedl\u0148ovala ja.
\u2013 On zra\u0148oval, a ja som sa c\u00edtila vinn\u00e1.
\u2013 On sa odo m\u0148a odvr\u00e1til, a ja som sa st\u00e1le dr\u017eala.<\/p>\n\n\n\n
Na koberci st\u00e1la aj Boles\u0165 kr\u00ed\u017eov. Ml\u010dky, stiahnut\u00e1 do seba.<\/p>\n\n\n\n
\u2013 Ty si tu st\u00e1le? \u2013 op\u00fdtala sa Zuzka.
\u2013 V\u017edy \u2013 odpovedala. \u2013 Len sa niekedy ukryjem hlb\u0161ie.<\/p>\n\n\n\n
Ke\u010f sa Boles\u0165 kr\u00ed\u017eov pribl\u00ed\u017eila, Zuzke zvieralo hrdlo. Na hrudi poc\u00edtila tlak. Rozplakala sa. A slzy sa nedali zastavi\u0165.<\/p>\n\n\n\n
Ale neplakala kv\u00f4li nemu.
Bola to in\u00e1 boles\u0165.
Hlbo\u010dizn\u00e1, star\u00e1, d\u00e1vno potla\u010den\u00e1.<\/p>\n\n\n\n
\u2013 \u010co ti pripom\u00edna ten dotyk? \u2013 sp\u00fdtala som sa potichu.
\u2013 M\u0148a\u2026 ako mal\u00e9 die\u0165a \u2013 za\u0161epkala.<\/p>\n\n\n\n
Diev\u010datko, ktor\u00e9 sa m\u00e1rne sna\u017eilo pochopi\u0165, pre\u010do je mama tak\u00e1 chladn\u00e1.
Diev\u010datko, ktor\u00e9 sa u\u010dilo by\u0165 tich\u00fdm, aby nevyvol\u00e1valo hnev.
Diev\u010datko, ktor\u00e9 sledovalo otca \u2013 niekedy bol ne\u017en\u00fd, zobral ju na kolen\u00e1, pohladil po vlasoch, inokedy kri\u010dal, h\u00e1dzal vecami.<\/p>\n\n\n\n
A tak sa nau\u010dila, \u017ee l\u00e1ska nie je bezpe\u010dn\u00e1.
\u017de za ka\u017ed\u00fd tepl\u00fd moment treba zaplati\u0165.
A \u017ee ak bude tich\u00e1 a nen\u00e1padn\u00e1 \u2013 mo\u017eno sa vyhne hnevu.<\/p>\n\n\n\n
Zuzkin poh\u013ead sa zjemnil, o\u010di sa znovu zaliali slzami.
Neplakala pre mu\u017ea. Plakala za diev\u010da v sebe, ktor\u00e9 nikdy nedostalo to, \u010do tak ve\u013emi potrebovalo.<\/p>\n\n\n\n
\u2013 Tak\u017ee ty si tu nebola kv\u00f4li nemu\u2026 \u2013 obr\u00e1tila sa k Bolesti kr\u00ed\u017eov.
\u2013 On ma len privolal na povrch. Ale ja som tu bola v\u017edy \u2013 znela odpove\u010f.<\/p>\n\n\n\n
Mozog ut\u00edchol. Ego si potichu vyd\u00fdchlo. Srdce vyst\u00fapilo dopredu.<\/p>\n\n\n\n
Boles\u0165 kr\u00ed\u017eov sa k nej pomaly pribl\u00ed\u017eila. U\u017e nebola len sympt\u00f3mom.
Zmenila sa na obraz die\u0165a\u0165a \u2013 malej Zuzky, ktor\u00e1 t\u00fa\u017eila po l\u00e1ske a bezpe\u010d\u00ed.<\/p>\n\n\n\n
A v tom momente si Zuzka uvedomila:
t\u00e1to boles\u0165 nie je len fyzick\u00e1. Je to odkaz tela.<\/p>\n\n\n\n
SomatoDr\u00e1ma pon\u00faka pr\u00e1ve tento priestor.
Bezpe\u010dn\u00fd, re\u0161pektuj\u00faci, \u017eiv\u00fd.<\/p>\n\n\n\n