Neviditeľné dievčatko
Neviditeľné dievčatko – keď je ohrozené sebavedomie dieťaťa
„Som veľká nula. Som tučná a nízka, nenávidím samu seba. Moja rodina ma tiež nenávidí.“
Tieto slová napísala na pokrčený lístok 12-ročná Kristínka. Jej mama ich našla a zostala šokovaná. Už predtým tušila, že niečo nie je v poriadku, ale psychologické sedenia nepriniesli žiadny pokrok. Kristínka sa uzatvárala do seba a čoraz viac sa cítila ako neviditeľná, ktorú nikto nevidí, ani nechápe.
Ako spoznať, že sa dieťa cíti neviditeľné?
Mama si všimla viacero znakov:
- Kristínka bola nervózna, žiarlila na svoju mladšiu sestru Julku a správala sa k nej zle.
- Objavili sa časté bolesti hlavy a záchvaty hnevu.
- Rodinné napätie spôsobovalo, že sa čoraz viac uzatvárala.
Situácia sa stávala neznesiteľnou. Rodičia boli bezradní a nevedeli, aké bremeno ťaží dcérine srdce.
Prečo sa dieťa cíti ako „neviditeľná“?
Najdôležitejšie je, aby sa dieťa cítilo v bezpečí. Hoci má Kristínka 12 rokov, stále je dieťaťom, ktoré túži po bezpodmienečnej láske a prijatí. Prvé stretnutie so SomatoDrámou® bolo prekvapujúce – na hru prišli všetci traja: mama, Kristínka aj Julka.
Počas hry sa ukázalo, že Kristínka sa stratila v rodinnej dynamike. Kvôli zdravotným problémom mladšej sestry bola mama vyčerpaná a od staršej dcéry očakávala viac, než bolo možné. Kristínka tak nadobudla pocit, že jej venujú menej pozornosti a lásky.
Ako hra odhalila vnútornú bolesť
Počas hry Kristínka postavila svoj hnev aj bolesti hlavy. Metaforické „zovretie“ v spánkoch a tlak na srdci odhalili, akú veľkú zraniteľnosť nosí v sebe. V priestore liečivej hry mohla vyjadriť svoju bolesť a napätie sa začalo uvoľňovať.
Najdojímavejším momentom bolo, keď požiadala mamu, aby jej jemne pomasírovala čelo. Tento drobný dotyk obnovil dôveru a spustil proces uzdravenia dôvery.
Čo ukazuje príbeh neviditeľného dievčatka?
Hry ako „Stanovenie hraníc“ či „Zajac a vlk“ pomohli Kristínke pochopiť, že skutočná sila nespočíva v agresii. Mama zároveň uvidela, že aj staršia dcéra túži po nehe – nielen Julka.
Odvtedy zaviedli večerný rituál:
- spoločne si sadnú na zem a držia sa za ruky,
- trénujú minútový očný kontakt,
- a deň končia objatím.
Tieto malé kroky pomáhajú udržiavať pokojné a harmonické spojenie, ktoré vzniklo počas hry.
Prečo je dôležité včas spoznať „neviditeľné dievčatko“?
Príbeh Kristínky ukazuje, že deti často nedokážu slovami pomenovať svoju bolesť. Preto je na dospelých, aby rozpoznali varovné signály. Ak sa zasiahne včas, rodinná harmónia sa dá obnoviť.
Rodičia by sa mali zoznámiť s metódami, ako je SomatoDráma alebo terapia hrou pre deti, ktoré pomáhajú deťom spracovať vnútorné napätie.