Úzkosť a bezpečie

Úzkosť a bezpečie chodia ako ruka v ruke, lebo sú nositeľmi príbehov, ktoré nikto nepočul.
Plačú ticho. A predsa vytrvalo.

Nebolí prítomnosť, ale minulosť

Mnohí ľudia ku mne prichádzajú s tým, že „všetko je v poriadku“.
No aj tak pociťujú úzkosť, prežívajú „prehnané” emócie, alebo majú nevysvetliteľné telesné príznaky.

David bol jedným z nich.

„Nechápem, prečo cítim takú úzkosť, keď mi vlastne nič nechýba…“

Navonok je všetko v poriadku

Jeho príbeh nepôsobí dramaticky ani tragicky.

Má stabilné zázemie, milujúcu partnerku, zdravé deti.

A predsa je ňom neustále napätie.
V noci sa mu ťažko spí, jeho telo je v permanentnej pohotovosti, akoby stále očakávalo ohrozenie.

Deti ako zrkadlo

A jeho deti?
Akoby v nich ožívali tie isté, podvedomé vzorce:
mladšie dieťa sa nevie odpútať a lipne na ňom s hnevom,
to staršie je uzavreté, neisté, sociálne krehké.

Keď telo začne hovoriť

V priestore Soma t oDrámy sa Davidovo telo konečne mohlo uvoľniť.

Nie slovami.
Ale pocitmi.
Tichom, ktoré malo hĺbku.
A prejavenou úzkosťou, v ktorom sa skrýval príbeh.

Spomienka z detstva

Zrazu sa vynorila spomienka.
Nebola zabudnutá – len zastrčená hlboko, kde ju vedomie nedosiahlo.

Kruté slová jeho matky.
Mladší brat, ktorý si robí úlohy – a ceruzka, ktorá mu takmer vypichla oko, keď matka zo zúrivosti uštedrila Davidovi úder do hlavy.

A David – ako malý chlapec – len stojí.
Nehybný. Bezbranný.

Vrytý vzorec

A táto bezmocnosť sa mu vryla do tela.
Zostala tam dodnes.

Vtedy ešte nemohol ochrániť tých slabších.

Vzorec, ktorý v ňom vznikol, sa zapísal hlboko:
„Zodpovednosť je moja. Aj keď nemám žiadnu moc.“

Emócie a sebapoznanie

Davidov vnútorný svet je zložitý, precízne vystavaný – tak ako u mnohých z nás.

Pocit viny, potreba vyhovieť, tlak byť „dostatočne dobrý“ – to všetko sú farby raných skúseností, ktoré formovali jeho emocionálne vzorce.
Tie mu dodnes určujú, ako vníma vzťahy, ako reaguje na potreby druhých – a ako zároveň prehliada tie svoje.

Čo prináša SomatoDráma

SomatoDráma sa ho nesnaží opraviť.

Nehovorí mu, čo mal kedysi urobiť inak.
Ani čo má robiť teraz.

Nehľadá vinníka. Ani rýchle riešenie.

Ponúka priestor.

Priestor pre telo, aby mohlo vypovedať to, čo duša potlačila.
Priestor pre príbeh, ktorý doteraz žil v tichu.

Zmena v prítomnosti

A David si pomaly začína uvedomovať:
nemusí naďalej niesť to, čo sa v detstve naučil len preto, že nemal inú možnosť.

To, čo dnes prežíva, nie je náhoda.
Je to dôsledok.

Odtlačok dávnych, často nevedomých rozhodnutí.

Ale to, čo dokážeme precítiť a vidieť, môžeme aj pochopiť.
A to, čo pochopíme – už nemusí znovu a znovu bolieť.

Byť prítomný vo vlastnom živote

V tom je sila SomatoDrámy.
Neobviňuje. Nenapráva. Nenúti.

Len ticho je.
A pozýva aj nás, aby sme si dovolili byť.

Vo svojom tele.
Vo svojom príbehu.
A časom – aj vo svojom vlastnom živote.

Ak aj v tebe žije nevypovedaný príbeh…

Ak cítiš, že aj tvoj príbeh sa skrýva v tichu, ale tvoje telo túži hovoriť –
<a href=“/sk/kategorie/somatodrama“>SomatoDráma</a> ti ponúka jemný, bezpečný priestor na návrat k sebe.

Nepretvára minulosť.
Mení prítomnosť.

Ako teraz prežívaš, čo sa ti v živote deje.

úzkosťduševné príčiny bolesti