Pochované pocity – oslobodené životy

🌿 Po dlhšom mlčaní opäť sadám k písaniu. Posledné obdobie bolo nesené silným prúdom mojej práce – mala som možnosť kráčať s mnohými úžasnými ľuďmi po ceste uzdravovania, kde sa nám otvárali hlbiny duše. Tento výnimočný proces ma napĺňa každý deň radosťou a vďačnosťou. Teraz, keď sa mi uvoľnilo trochu priestoru, rada by som sa podelila o niekoľko myšlienok o uzdravení – možno v nich nájdeš niečo, čo osloví aj teba

💔 Keď sú spomienky na detstvo zahmlené, no súčasné vzťahy bolia 💔

Uzdravenie je vždy osobná, jedinečná cesta. Hoci minulosť v nás zanechala hlboké stopy, môžeme sa znovu naučiť cítiť sa bezpečne – sami so sebou aj vo svete. Krok za krokom môžeme získať späť svoju silu a vnútorný pokoj. Trauma môže byť s nami, no nemusí nás riadiť. 💪✨

Nedávno som pracovala s Dénesom – úspešným mužom, ktorý veľa pracuje a má všetko „pod kontrolou“. Aspoň navonok. No pod povrchom neustále zápasí, často na hranici vyčerpania. Tento vnútorný boj má korene v detstve: otec bol alkoholik, mama závislá od vzťahu – a on ako dieťa musel byť neustále v emočnej pohotovosti. Žil v sieti očakávaní, pod tlakom neustáleho hodnotenia a príkazov. Tieň kontroly mu zatienil detstvo, v ktorom nenašiel žiadny ostrov bezpečia – len strach.

Ako dospelý potlačil bolesť hlboko v sebe. Chcel si pamätať len to dobré – hoci toho veľa nebolo. Myslel si, že to musí stačiť. No v partnerskom vzťahu sa mu neustále vracajú rovnaké pocity, ktoré poznal ako dieťa: „Čo ak prídem domov a znova bude problém?“ V súčasnosti sa to prejavuje ako „neschopnosť“ jeho ženy, ktorá je dlhodobo chorá. Tento stav ho vracia späť do detstva – do úzkosti, do obáv, do pocitu, že žiadna opora neexistuje. V takomto nastavení sa nedá žiť dospelý, slobodný život.

Kto sa v detstve naučil, že sa musí viac zamerať na nálady rodičov ako na vlastné potreby, ten má v dospelosti problém postaviť sa za seba. Často ani necíti, že by si niečo zaslúžil – a to vedie ku sebaodriekaniu a zabúdania na vlastnú hodnotu.

Liečivá hra SomatoDráma® je úžasným nástrojom na to, aby sme sa dostali k týmto hlboko pochovaným pocitom. Nezáleží na tom, čo si presne pamätáme z minulosti – dôležité je, čo v nás zostalo ako pocit a ako sa to premieta do našich súčasných vzťahov. Uzdravenie sa začína práve tu: v kontakte s našimi pocitmi a ich uvoľnením. 💡

Keď sa spomienky na minulosť rozplynú v hmle, často je to znak, že sme ako deti museli bolesť hlboko potlačiť, len aby sme prežili. Nesieme si v sebe zranenia, ktoré boli príliš veľké na to, aby sme ich vedome uniesli: boli sme zanedbaní, zneužití, zneviditeľnení, využití v rodičovských hrách, podvedení, ignorovaní. Niekedy bolo niečoho priveľa, inokedy príliš málo – no všetko zanechalo v nás bolestivý odtlačok emočného zneužívania.

Dénes dlhé roky potláčal svoj hnev, vinu a nízke sebavedomie, ktoré vznikli vplyvom očakávaní a správania jeho rodičov. Počas našej spoločnej práce však tieto bremená postupne uvoľňoval a symbolicky vrátil rodičom zodpovednosť, ktorá mu nikdy nepatrila. Pochopil, že jeho život nie je pokračovaním príbehu jeho rodičov.

Toto oslobodzujúce uvedomenie zásadne zmenilo aj dynamiku jeho partnerského vzťahu. Dnes je citeľne pokojnejší, vyrovnanejší – a táto zmena má liečivý účinok aj na jeho manželku. Rodinné vzorce sa premiešali: rodičia, ktorí sa ho snažili ovládať aj v dospelosti, stratili nad ním moc. Dénes je dnes verný predovšetkým sebe – a namiesto ťaživého dedičstva minulosti žije slobodnejší a plnší život.

💬 „Uzdravenie z traumy neznamená, že zabudneme, čo sa stalo. Znamená to, že sa naučíme opäť cítiť bezpečie – aj vo svete, ktorý nám tú bolesť neustále pripomína.“
– Robert Wilkinson